Motoservis-Jawa ČZ,renovácie,Fitoš | Články‚komentáre a úvahy.

Vitajte na stránke fitomoto.wbl.sk v sekci Články‚komentáre a úvahy.

Nová rubrika do nového roka.Často chodím po rôznych motoristických podujatiach,denne som v kontakte s ľudmi ktorí tiež žijú motorizmom,poznám veľa motoristickýcch športovcov-súčasných aj starších,tiež sa rád zveziem,fotím a všímam si veľa vecí,o mnohom s kolegovcami debatujeme.Tak som sa rozhodol o tom čo zažijem,počujem,vidím sem tam niečo popísať.Články začnem číslovať od 1,aby som až ich bude viacej mohol vložiť zoznam.

1.Pionier cross na západnom slovensku

Len toť nedávno som si na Štefana spomenul aké to bolo pekné sadnúť do auta a vyraziť na zimné motokosy Pionier Cup.Naposledy v roku 2012.Koniec sveta síce nenastal ale koniec zimných Pionier Cupov áno.Bol to tuším 9 ročník,čo už bola pekná tradícia,ktorej je veľká škoda.Neviem presne čo sa stalo,prečo s tým organizátori z motoklubu Fénix skončili,ale to je v podstate ich vec aké aktivity vyvíjajú,len opakujem škoda peknej tradície.

A tak pekne to začínalo.Pamätám si ešte preteky na letisku v Nitre-Janíkovciach,to bolo zábavy.Dobrý chýr sa rozmiesol,jazdcov pribúdalo a tu niekde je začiatok konca.Vysvetlím ako to myslím.Preteky na letisku boli celé o zábave.Proste jazda asfalt-tráva-blato,okolo pneumatík vyznačujúcich trať,sem tam veľká barina na spestrenie.A to celé v podstate na rovine.Bolo skoro jedno aký mal kto pinčel,trať stierala rozdiely.Nebolo to fyzicky veľmi náročné čo lákalo aj starších pánov ísť si zablbnúť.Neviem presne prečo ale tipujem že zvyšujúci sa počet jazdcov a tiež pre pribratie Pitbike sa celá akcia presťahovala do Cabaj-čápora.

Cabaj-čápor však už bol iná kategória.Regulérna motokrosová trať s umelým skokom,pri zlom počasí hoódne náročná na stroje aj kondičku,zaujímavá, ale už koniec zábavy.Super pre Pitbikerov a Pioniere v kategórii špeciál,a stále zvládnutelná aj pre kategóriu klasik ale mnohí jazdci prišli len raz či dvakrát a viac sa neukázali.Nedivím sa tomu veľmi,už to nebolo o vybláznení sa ale vcelku náročný motokros.Navyše tá vec s kategóriou Špeciál znechutila/odradila od účasti ďalších jazdcov.Špička-netreba menovať-s pionierobým motorom vovareným do japonského podvozku nedávala nikomu s normálne (rozumej podľa propozícií) upraveným pionierom šancu na výsledok.Takže počty jazdcov kleslali zrejme pod stav pri ktorom už nebolo rentabilné preteky usporadúvať alebo spadla dráha?Neviem

Posledný Pionier cup čo som sa zúčastnil ako divák bol Chrenovec-Brusno.Hlavný organizátor sa trocha rozčuľoval nad tým že je málo jazdcov.Fakt ich bolo minimum.Ale zasa-ani sa nedivím.Toto už bola čistá ani nie motokrosová ale skôr superkrosová a ešte aj mini dráha.Na takejto trati je akákoľvek jazda na pionieri utrpením a nie zábavou.Samozrejme s výnimkou tých štyroch-piatich zo spomínaným japoncom s motorom pionier.Skrátka celé zle.Mám silný dojem že Pitbike a Pionier vyžadujú trošičku iné trate,a ak je z pohľadu organizátora nutné ich spojiť,čo úplne chápem,treba urýchlene hľadať trať podobnú ako v Cabaj-čápore,ktorá sa dá operatívne modifikovať.Modifikovať v zmysle Pionier (aspom klasik) ľahká a relatívne po rovine pokiaľ nožno bez skokov čo samo osebe odstrelí superpioniere a regulérna MC pre Pitbike.Inak si už západoslováci naskore zajazdíme akurát v čechách.

Zopár ilustračných foto k článku.Na úvod počet jazdcov v kategórii špeciál na štarte 25.5.2014 Chrenovec:

Teraz zopár Špeciálov a špeciálov pre porovnanie:

A špeciály z druhého sveta:

Je jasné že tie stroje dolu sa nemajú šancu vyrovnať tým japoncom na horných záberoch a ani takto lietať.Na to už treba nielen motorku ale aj aktívneho jazdca.A to mnohým čo si doma len tak pre radosť stavajú / upravujú (a hlavne nízkorozpočtovo) pinčla a chcú sa ísť len tak pre radosť povoziť kazí chuť vôbec sa zúčastniť tohto podujatia.

Takže tak,môj názor.Snád si to tu prečíta aj niekto kompetentný a zamyslí sa nad tým.

2. Po stopách Zlínské šestidenní.

20.septembra 2014 sa konal v Zlíne druhý ročník motocyklovej akcie nazvanej Po stopách Zlínskej šesťdnovej súťaže.Šesťdnová motocyklová súťaž sa v tomto meste konala celkovo 4 krát,a to v rokoch 1947,1953,1955 a 1959.Prvý ročník spomienkovej súťaže spred dvoch rokov som zachytil neskoro ale povedal som si že ak to bude len trocha možné nabudúce sa zúčastním.A tento rok sa mi to aj podarilo.Jediný vhodný stroj na značkách bola moja upravená ČZ 250 tak som sa pustil do príprav.Najprv sa bolo treba nejak dostať cez STK,čo je v tejto motoristicky blbej krajine čím ďaľej tým väčší problém.Tých pánkov tam netrápia japonské motorky,lebo tomu prd rozumia a každá je iná,tak žiadny problém.Ale jakákoľvek sebelepšie upravená Jawička či Čz má veľký problém.Keby mali takýto prístup k motorkám-ich úpravám či nedajbože stavbám-v amerike tak dodnes jazdia na koňoch,ale čo už,žiť sa musí aj tu.No ale nejak sa to na tretí pokus atd.podarilo a hlavný problém bol vyriešený.Potom som sa pustil do motorky-ale nebolo veľmi čo riešiť.Umyť,skontrolovať a premazať.Mám tam už roky Vape,takže spoľahlivosť ako akýkoľvek japonec,dorobil som ,,palubné hodiny",vymenil rapavú motokrosovú fajku za novú,utesnil dekel zapaľovania proti vode a bolo.Nakoniec som ešte preventívne vymenil rozetu a reťaz,aby ma nič neprekvapilo,dohustil pneu,dotankoval doplna a bolo.

Kedže Zlín je od Trnavy prakticky,,za rohom"skoro ráno som vyrazil.Najhoršie nervy mi robili meteorológovia ktorí celý týžden pred pretekmi na inkriminovanú sobotu 20.9. hlásili katastrofické počasie,ale čo už blato mám radšej ako prach.Po príchode na miesto činu sa ukázalo že niektorí účastníci pretekov zobrali predpoved počasia vážne,takže počet jazdcov klesol z cca 120 prihlásených na cca 90.Lenže len čo sa rozvidnelo vyšlo slniečko a počasie bolo napriek snahám meteorológov úplne dokonalé až do súmraku,kedy začalo troška prepŕchať,ale to už sme boli všetci v kempe.Prihlásenie a prebierka strojov prebiehali ako po másle a pomaly sa blížila sa hodina štartu prvého jazdca.Z tejto operácie som mal najväčšie obavy.Predsaj len,jazdcov zo slovenska tam veľa nebolo (myslím traja),usporiadatelia ešte neprozreteľne zvolili štart do kopca,takže šanca sám roztlačiť motorku nulová,a najmä tá ostuda...Ale po štarte bolo všetko inak.Už z prvých 10 štartujúcich snáď polovica nenakopla stroj v limite a s roztlačením ochotne pomáhali prizerajúci sa diváci.Kupodivu moja ČZ naštartovala úplne profesorsky a mohol som vyraziť na trať.

Priebeh samotných pretekov som si dokonale užíval.Podotýkam že to bola moja prvá súťaž (aj orientačná) v živote.Chvíľku trvalo kým som pochopil značenie,ktoré bolo veľmi sporadické až úsporné,Ale vždy som sa nejak zorientoval a vcelku som stíhal.Postupne ale začali malé problémy.Nemal som okuliare na čítanie takže mapa mi moc nepomohla-moja chyba.Palubné hodiny sa rozmontovali už v druhej časovej kontrole.Moja až posvätná úcta k súťažným Jawičkám spôsobila že som si tak nejak automaticky myslel že aj každý čo na nej sedí je minimálne bývalý závodník,ale nebolo tomu tak.V ťažších úsekuch kde som ja ešťe stíhal mávať divákom pri trati často nepochopiteľne líhali a ja som musel postáť a potom sa s ťažkostami znova rozbiehať.Potom už som si nechával odstup a bol pokoj.Všetko klapalo ako hodinky,mašina normálne stíhala vo všetkých režimoch takmer zarovno s orginálkami,pohodička.Tak nejak sa na trati vytvárali skupinky ktoré spolupracovali v navigácii.Vtipná príhoda sa mi stala ked som sa zdržal na časovke,kým mi orazili výkaz skupinka zmizla niekde za horizontom.Jednému pacientovi však tak dymila jeho súťažná Jawka že som ho v pohode podľa smradu naháňal kopu kilometrov.Koniec prišiel nečakane.Pri jednom výjazde z lesa som si až na lúke uvedomil že tam tuším bola značka.Koľaje na lúke ale išli na všetky strany takže som asi nebol jediný a nevedel som kam zatočiť.Tak som sa otočil a vrátil do lesa pozrieť značku.Samozrejme tam bola tak som sa potreboval znova otočiť.Lenže na úzkom chodníku to nešlo,tak som zbehol do lesa a točil to v dosť strmom svahu naspäť na chodník.A vtedy pri plnom plyne na jednotke mi nejaký nešťastný konár spod kolesa bacil po reťazi a zrazil ju aj s vodítkom tak že spadla.A bolo vymalované.Odľahčený motor zareval,reťaz sa zasekla na sekundárnom kolečku,v prevodovke ruplo a ticho.Vyvliekol som motorku z lesa,nasadil reťaz,naštartoval a vyrazil.V prevodovke síce klepalo ale radila.Povedal som si šlak to traf,hádam to vydrží a pokračoval už opatrne ďaľej,Pri nejakej samote pod lesom som zbadal traktory a tak,boli tam dvaja páni,zrejme otec so synom.Veľmi ochotne mi požičali náradie na provizórnu opravu a došponovanie reťaze.Poďakoval som sa a pokračoval.Už som bol síce mimo časový limit ale to už ma netrápilo.Definitívny koniec prišiel tesne pred piatou časovou kontrolou.Bola na vrchole kopca za dosť prudkým stúpaním.Bohužiaľ zabudol som na dobrý zvyk nechávať si odstup.Tesne pred vrcholom vznikla kopa,spadlo viac jazdcov a tak som musel zastaviť.Keď sa rozmotali a vyštverali hore vyrazil som aj ja-teda pokúsil som sa.Lenže rozbehnúť sa v 35-40 stupňovom svahu dorazilo prevodovku definitívne.Ešte som motorku vyvliekol hore k 5 časovej kontrole,dal si oraziť výkaz na pamiatku a za štrašných zvukov vychádzajúcich z prevodovky som sa na jedinej ako-tak funkčnej rýchlost-štvorke-vliekol do kempu.Kupodivu mi tých absolvovaných 5 časových a všetkých prejazdných kontrol (a až na 5-atu aj celkom v limite) stačilo na celkové 45.miesto zo 73 čo prišli do cieľa.

Čo dodať na záver-aj ked moja prvá súťaž nesopadla uplne najlepše,neuveriťeľne som si ju užíval.Doteraz som to bol roky vždy ja kto stál pri trati a povzbudzoval jazdcov a teraz kývyli mne.Myslel som si že niečo také sa už nedá zažiť(v kulisách((les)) 70-80 rokov,s Jawami a ČZ-tami všade naokolo,všetkými tými časovými a prejazdnými kontrolami.A aj s poruchami,opravami na trati,hľadaním pumpy na dotankovanie.Ozaj to som ani nespomenul,všetci sme si mysleli (vyrátali) že palivo v nádrži by tak nejak malo vydržať na tých 200 kilometrov.A všetci sme museli nejak v polovici pretekov hľadať pumpu.Aj to svedčí o tom že išlo o sakra náročnú,,orientačnú jazdu".

Zopár momentiek zo súťaže:panie pri evidencii,hodiny pri štarte,štúdium mapy pred súťažou (chrbtom k nám p.Hlavačka,výrobca nádrží na Sadílka),jedna z mála sérioviek čo sa zúčastnili súťaže a mapa podľa ktorej sa jazdilo..